Poněkud sentimentální, pravda. Ale všichni bychom v našich životech dozajista našli nějakou tu chvilku, z níž sentimentalita přímo karamelově kape. Ani já před tím neutekla.
"Sen zvláštnu podobu máva,
keď ho chceš vychutnať do sýta
Ten čo sa vždy len schovával
prichádza a teraz už na nič sa nepýta.
Na teba hľadí.
Viem, láska má veľa podôb,
nechce sa ukázať zranená
Môj sen však znamenal mnoho,
Smútok a nádej si chodili bez mena
Zdalo sa mi že sa svet zbláznil
Stál tam on
a možno chcel byť mojim snom
Vzácne smelým pohľadom
A možno hviezdy padali,
keď moje oči plakali
Možno mal ma veľmi rád
len mi to nechcel dokázať
..."
Žádné komentáře:
Okomentovat
NEJDŘÍVE ZAPNOUT MOZEK, TEPRVE AŽ POTÉ PRSTY A NAKONEC SE NESTYDĚT A PÍSMENKOVAT ZDE: